Život prep. Antónija Radonežského (Medvedeva), archimandritu. (1792-1877)

Prepodobný archimandrita Antónij (Medvedev), námestník Trojicko-Sergijevskej Lavry sa narodil 6. októbra roku 1792 do rodiny roľníka v dedine Lyskovo. Pri krste dostal meno Andrej. Keď mal 4 roky, umrel mu otec. V rodine tak zostala sama matka so štyrmi deťmi, ktorá napriek tomu odovzdala deťom kresťanskú výchovu. Potom, čo sa Andrej naučil čítať a písať, išiel za učňa k nemocničnému lekárnikovi v Lyskove. Následne mu knieža Gruzinský zveril vedenie nemocnice. Keďže mal nádherný hlas, spieval v chrámovom zbore. Nakoľko bol nedostatok lekárov, v roku 1812 bol mladý Andrej Gavrilovič Medvedev vyslaný k milícii v Nižnom Novgorode a dostal oficiálne povolenie na výkon lekárskej praxe. Pod vplyvom predstavenej Alexejevského monastiera v Arzamase, iguménie Olympiády (Strigaľovej), sa rozhodol prijať mníšstvo. Bol to jeho nebeský ochranca, prep. Andrej Krétsky, ktorý sa mu zjavil vo sne a viedol jeho kroky do Sarova. 27. júla 1818 sa tu stal poslušníkom. V Sarovskej pustovni strávil 1,5 roka, potom presídlil do mužskej kinoviálnej pustovne blízko Arzamasu, zvanej Vysokohorská pustovňa. 27. júna roku 1822 bol postrihnutý za mnícha s prijatím mena v česť prep. Antónija Kyjevo-pečerského. 20. júla 1822 bol biskupom Nižného Novgorodu Mojžišom rukopoložený na diakona a 22. júla toho istého roku na kňaza. Jeromonacha Antónija duchovne sprevádzala iguménia Olympiáda naďalej, až do svojho zosnutia v roku 1828. 9. júla roku 1826 bol Antónij určený biskupom Nižného Novgorodu Metodom za staviteľa Vysokohorskej pustovne a za člena Arzamasského duchovného vedenia. Vďaka horlivej práci nového staviteľa začala pustovňa čoskoro zažívať rozkvet. Osoba predstaveného, jeho služba a dar slova priťahovali z Arzamasu a okolia mnohých pútnikov, ktorí sa naň obracali so žiadosťou, aby sa stal ich duchovným otcom. Keď bola Antóniovi zverená funkcia staviteľa pustovne, bolo súčasťou len mníšskeho bratstva len 20 ľudí, keď odchádzal do Trojicko-Sergijevskej Lavry, bolo tam už 90 ľudí. Antónij často chodieval do Sarova, aby viedol besedy so starcami, obzvlášť s prepodobným Serafímom. 23. februára roku 1831 zosnul námestník Trojicko-Sergijevskej Lavry, archimandrita Atanáz (Fedorov). 2 mesiace pred jeho zosnutím predpovedal prepodobný Serafím menovanie Antónia za ďalšieho námestníka Lavry. A skutočne, 26. februára roku 1831 požiadal moskovský metropolita, svätiteľ Filaret (Drozdov) Antónija, aby prijal túto službu. 10. marca roku 1831 prišiel Antónij do Moskvy, kde bol 15. marca uvedený do hodnosti archimandritu a 19. marca už bol v Trojicko-Sergijevskej Lavre.